Disnotéka
Publikované 27.02.2013 v 21:01 v kategórii Každodenné postrehy, prečítané: 243x
Bol to obyčajný piatok, či sobota, možno vlastne štvrtok, ale šak to je jedno. Proste sme sa vydali do jedného podniku v NR, do tej starej - Novej Pekárne.
Na
parkovisku plno jak v židovskom mäsiarstve a tak podobne to vyzeralo
aj dnuka. Prázdny podnik má ale neskutočnú výhodu. Žiadne čakanie pri bare a keď
máte ešte šoféra, tak akcia je jasná. Prvotný plán bol, dať si nejaký drink a presunúť
sa niekam inam, ale po takom druhom treťom Jamesone sa mi veru už nechcelo
ďalej, hlavne keď sa mi na stole začali kopiť poháriky whisky. Po nejakých tých
drinkoch som si začal viac všímať aké typy ľudí máme v podniku a snažil
som sa o nejakú tú miernu analýzu. (tu upozorňujem že názor autora je
čisto subjektívny a mierne skreslený množstvom vypitej whisky).
Týmto morálnym posolstvom sa s Vami lúčim a ospravedlňujem sa, bolo toho omnoho viac čo som mal na srdci, ale normálne som zabudol, šak táto akcia už bola voláky ten pátek za nami.
Prvá mi do oka padla skupinka sediaca hore na
pódiu. Teenageri , očividne, pomyslel som si. Sedia úplne v rohu podniku,
všetci pri jednej kofole, na vodku asi nevydalo finančne. Nepijú, netancujú, či
fetovali neviem, ale polovica čumí do mobilu, polovica na tú slečnu s ,mierne
povedané, odvážnym výstrihom v strede parketu. A vtedy som na to prišiel!
Šak chlapci za to sedia pri stole aby nespravili nejaké to faux pas – že určite
im pipíše tie široké tepláky dvíhajú, tak radšej zostali sedieť. Táto „ slečna“
zaujala väčšinu osadenstva podniku,
hlavne mužskú časť. Tancovať vedela, dobre vyzerala a istotne aj vypité už
mala, súdim podľa toho že pri jednej tanečnej kreácii stratila balans a bum na
riť! Ešte ani nestihla dopadnúť a už okolo nej stálo 12 chlapcov čo jej
chceli pomôcť vstať a pozvať ju na drink aby ju to nebolelo. (aj tak ju
všetci chceli len očipovať!). Na parkete boli takmer stále tie zaľúbené páriky,
ktorým je jedno či hrá Bryan Adams nejaký jeho oplodňovák alebo na plné gule
reve AC/DC, oni stále tancujú slaďák. Najväčším orieškom boli dve odfarbené blondínky. Oblečené štýlom,
riflová bunda pretože som rebelka, čižmičky pretože som aj panička a omietka
na tvári jasne hovorila, že keď príde ten pravý tak budem aj štetka. Tipoval
som im takých 17 a 18 rokov a miesto pobytu mimo Nitry. Nezdali sa mi
byť mestské typy. Tak sme sa s kolegom stavili o kolo, že kde je
pravda. Išiel som teda na výzvednú misiu. Keď som prišiel k ich stolu hneď
som vedel že som prehral. Niekoľko Jamesonov a prítmie podniku spravili
svoje a z dievčat boli nakoniec mladé panie 22 a 24 ročné a dokonca
z Nitry. Prehral som stávku, ale šak čo, šofér si dá len kofolu ušetrím,
zoberiem aj sebe drink.Bola okolo toho väčšia hádka a debata, ale detaily si fakt nepamätám. Sorry. Sedíme a popíjame keď zrazu dorazila skupinka asi
12 ľudí. Skupinka sa hneď pri príchode rozdelila na dve časti. Chlapi priamym
ťahom k baru, holky na parket. Bolo jasné že sú to páriky, holky chceli
tancovať a chlapci chceli piť a už boli asi spolu dlhšie pretože ani
jednej skupinke nevadilo čo robí skupinka druhá. Nastala symbióza ako sa patrí.
Po parkete zmätene pobehovali nejakí tí dlhovlasí mládenci ktorí sa teda na
toto miesto vôbec nehodili. Ale kvôli pekným kamarátkam oželeli pivo a metal
a dúfali, že po diskotéke sa budú po ceste domov krúžkovať vtáky. Chlapci
mali ale smolu, pekné kamarátky nejavili záujem. Ale ako promile stúpalo tak o týchto
chlapcov sa začali zaujímať tie typy báb, jak sa hovorí u nás Podhoranoch,
čo neľúba nehať na taníri. A čo už chlapci mohli robiť? Nedalo sa ujsť,
ulakomili sa. Ale zas asi aj museli, lebo keby dostanú po facke od ich nových
priateliek, tak by išli s plačom do postele. Slečny mali zápästia jak
čínske vzpieračky tak nebolo hodno to riskovať. Ale zrazu podnik stíchol, došla
vážna, ale vážna cica. Žiadna kadejaká , s prepáčením k*rva, fakt krásna
baba. Teenagerom na pódiu už pipíše dobre že kofolu nevykotili, ostatným chlapcom
len decentne padla sánka na podlahu. Cica si dala slušne drink, hodila dva tri
tanečky s kamarátkou a zhodnotila že je čas zmeniť lokál, lebo tu to nebude zrovna jej
šálka kávy. A teraz prichádza moja chvíľka slávy! Kupoval som pri bare
ďalšie drinky keď sa pri mne zjavila táto krásavica. Pozrie na mňa a hovorí:
„Prosím ťa dáš mi číslo... na taxík.“ Tlak 300-500 a zo mňa vylezie veta ktorú, do teraz neviem pochopiť, ako ma napadla. „A aký potrebuješ?“ Vtedy sa
mi to zdalo logické, ponúknuť nejaké možnosti, aby si mohla vybrať, že veď ja som chlap mnohých možností. Ale na druhej strane som si mohol aj väčšiu hanbu spraviť. Keď nad
tým rozmýšľam z odstupom času tak si len poviem že si odo mňa vypýtala číslo najlepšia cica v podniku, aj keď len na taxík... No
zahviezdil som, dal som jej číslo... na taxík, cica odišla. Viac som asi zahviezdil asi len na daňovom keď som preberal nejaké tie daňové priznania. Vybavené za 30 sekúnd a slečna mi hovorí: "To bolo rýchle!" a já som zasadil kontru jak sa patrí, s hrdosťou som prehlásil: "To mi hovoria často!" Pozrela na mňa tým pohľadom, že čo to???, a pomaly cúvala preč z kancelárie z prekvapeným pohľadom.
Sadol som si, rozdýchal som tento zážitok,
zasmiali sme sa na môj účet a padla otázka. „Ty tu celý večer hodnotíš
ostatných, ale čo si asi oni myslia o nás?“ Prvá blesková odpoveď bola: „No
velice mi to trhá žily.“ , ale potom som zauvažoval. Dvaja mladí páni,
popíjajúci whisky, kľúče od auta na stole, príšery sme též neni a stále žiadne holky s nami... „No buď si
myslia že sme buzeranti, a oni s nami do lesa nepôjdu, alebo že...
neviem. Iná možnosť asi neni.“ Ale bola. Voľné slečny čo zostali v podniku
zhodnotili že nie sme materiál na zoznámenie z jednoduchého dôvodu. Kľúče
na stole neboli od Mercedesu, z peňaženiek nám netrčali 50 euríčka a to
pre tie zostávajúce slečny nebolo. Ale nie, oni nie sú také. My im všetci
krivdíme....Týmto morálnym posolstvom sa s Vami lúčim a ospravedlňujem sa, bolo toho omnoho viac čo som mal na srdci, ale normálne som zabudol, šak táto akcia už bola voláky ten pátek za nami.
Komentáre
Celkom 0 kometárov